Energetická náročnosť ťažby dreva a technológie spracovania je pritom rádovo nižšia. Drevo, ako obnoviteľná surovina neustále dorastá v lesoch, dokonca i bez zásahu človeka. Každá budova zanecháva stopu na životnom prostredí, či už v množstve spotrebovanej energie na prevádzku, alebo v množstve vyprodukovaných emisií. Skleníkový plyn ktorý sa považuje za najviac znečisťujúci životné prostredie je oxid uhličitý CO2 ktorý produkujú tepelné elektrárne pri výrobe elektrickej energie, ako aj pri spaľovaní zdanlivo ekologického zemného plynu. Novostavby na báze dreva sú charakteristické nízkou spotrebou energie na vykurovanie, vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami ako aj nízkou celkovou energetickou bilanciou vrátane energie na výrobu a prepravu prefabrikátov.
Budova na svoj vznik potrebuje suroviny a energiu. Na výrobu stavebných hmôt a materiálov sa vynakladá veľké množstvo energie ktorá sa spotrebuje pri ťažbe a preprave surovín, mechanickom a tepelnom spracovaní. Príkladom energeticky veľmi náročného materiálu je betón, ktorého hlavnými komponentmi sú cement a kamenivo. Cement vzniká v rotačnej peci vypaľovaním na slinok pri vysokej teplote. Podobne veľké množstvo energie sa vynakladá pri pálení tehál, tavení ocele a pod.
Samotné masívne drevo v stavebnej konštrukcii má zápornú bilanciu emisií, nakoľko počas rastu stromu pohltí alebo reguluje viac škodlivín, ako ich po zabudovaní vyprodukuje. Nezostáva tak nič dlžné životnému prostrediu. Pre dosahy na životné prostredie sa už budovy v celom svete začínajú posudzovať nielen v štádiu prevádzky, ale aj z hľadiska celoživotného cyklu (LCA – Life Cycle Assessment). Vhodne navrhnutá drevostavba nezaťaží životné prostredie ani po skončení svojej životnosti, naopak, stane sa zdrojom energie alebo sa po biologickom rozklade stane článkom prírodného reťazca.
Drevo ako stavebný materiál disponuje niekoľkými priaznivými vlastnosťami: